Druhy škrečkov
ŠKREČOK ZLATÝ
V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečky dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe. Divá forma má zálkadnú farbu tmavo - žltú, dlhú srsť s jemnou štruktúrou. Uši sú z vonkajšej strany ochlpené chlpmi tmavozlatej farby. Dospelé samce sú väčšie ako dospelé samice a majú dobre vyvinutú pachovú žľazu s tmavo pigmentovanou škvrnou v pánvovej oblasti. Pri sexuálnom vzrušení rsť nad žľazou zvlhne a samec si túto škvrnu škrabe a otiera, pretože vylučovaný sekrét ho dráždi. Škrečok zlatý je všežravec. Škrečok zlatý pohlavne dorastá v 6 týždni. Dorastá do veľkosti približne 15 cm a dožije sa 3 roky.
ŠKREČOK DŽUNGÁRSKY
V posledných rokoch sa rozšíril v chovoch v zajatí práve tento druh škrečka. Dospelé jedince su veľké približne 10 cm. Sfarbenie je dosť kontrastné. Na tmavom chrbte sa tiahne charakteristycký čierný pás, vďaka ktorému si ho nemôžete pomýliť s iným druhom. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch: Poddruh žijúci na severovýchode (Phodopus sungurus sungurus) má zimnú srsť takmer bielu, prípadne svetlosivú s tmavším pásom. Druhý poddruh, tzv. škrečok Campbellov (Phodopus sungurus campbelli) žijúci na juhovýchode Európy je viac hnedý , neprefarbuje sa do zimnej srsti, prípadne len čiastočne. Oba poddruhy sú rozšírené v Kazachstane, Altaji, na západe Sibíru, Mongolsku a v severnej číne. Biotopom tohto druhu sú trávnaté stepi ale i kultúrna step. Živý sa semenami rozličných tráv a obilím, požiera aj hmyz a malé červy. V zajatí na rozdiel od škrečka zlatého sa dajú vytvoriť úplne harmonické páry, kde môže samec ostať pri samici aj keď má mladé, ale ja ich pre istotu oddeľujem. Samica býva gravidná asi 3 týždne a máva 4-7 mladých. Dojči 3 týždne. Dožívajú sa 2 až 2,5 roka. Najplodnejšie sú počas 1 roka.
ŠKREČOK ČÍNSKY
Patrí do rodu sivých škrečkov (Cricetulus). Sú to hlodavce s typicky šťíhlim telom dlhým asi 11cm. Rozoznávacím znakom je neochlpený chvost dlhý 2,5 cm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungárskych škrečkoch, ale stredne veľké. V čase sexualnej aktivity sú semeníky samcov v skrotálnej polohe. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý. Končatiny a chvost sú biele. Samice majú 4 páry mliečnych bradaviek. Škrečok čínsky obýva stepy, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Cez deň sa ukrýva v dierach. Živý sa semenami rozličných tráv ale skonzumuje aj veľa hmyzu. Samička máva v jednom vrhu 3-11 mláďat. Gravidita môže trvať aj 1 mesiac. Mláďatá sú osrstené po týždni a po 10 dňoch už sporadicky opúšťajú hniezdo. Na 12 deň už dokážu chrúmať pevnu potravu a ukladať si ju vakov. Po 2 týždňoch sa im začnú otvárať oči. Pohlavne dospeju po 4-5 týždňoch.
Škrečok poľný(Cricetus cricetus) |
|
|
Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35 cm a aj s jehou váhou 200-500 gramov o ňom môžeme povedať, že patrí medzi najväčšie hlodavce. Chataktersitické je preň jeho pestré sfarbenie. |
Škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) |
|
|
Krátka história škrečka zlatého V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe. FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá, krémová, biela, čierna,... DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká saténová, bezsrstý škrečok VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý, biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na bruchu
|
Škrečok džungarský (Phodopus sungorus) |
|
|
Myslím si, že škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť totižto tento hlodavček veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. |
Škrečok Roborovského (Phodopus roborovskii) |
|
|
Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungarskému v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5-10mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko, veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. V zime mu srsť bledne. |
Škrečok čínsky (Cricetulus griseus) |
|
|
Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8-12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25-106mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého, 2-3,5 roka. |
Iné druhy škrečkov |
|
|
Škrečok Campbellov krátkosrstý škrečok medvedí dlhosrstý škrečok medvedí |
ODPOVED NA OTAZKU
(adminka, 27. 11. 2009 18:15)